reklama

Obstarávanie Spartana: Je legálne utajiť obstarávanie za desiatky miliónov?

Keď si veci utajím, obstaráva sa dobre.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Včera som na blogu upozornil na podivný spôsob, ktorým vláda schválila obstaranie vojenských lietadiel Spartan za desiatky miliónov eur. Nejedná sa o prvý prípad. Minulý rok sme takto kúpili dve dopravné lietadlá L-410. (Rovnako ako Spartana, aj toto lietadlo čiastočne skladá Aero Vodochody, ktoré vlastní Penta.) SME včera taktiež rozšírilo to, čo o obstaraní Spartanov vieme: Ich výrobcu Aleniu niekoľko rokov na Slovensku zastupovala firma Willing. Zástupcom Willingu bol dlhé roky Miroslav Výboh, vplyvný zbrojár, ktorý je označovaný za mecenáša Smeru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako je možné, že sa takéto rozhodnutia môžu opakovane diať bez čo i len minimálnej vedomosti verejnosti?

I follow you: Minister na twitteri výrobcu Spartana
I follow you: Minister na twitteri výrobcu Spartana 

Pochybné utajenie koncepcie a nákupu

Je jasné, že sa verejnosť nikdy nemôže o nákupe vojenskej techniky dozvedieť úplne všetko. O celkovej stratégii - napríklad o otázke, či za 80 miliónov eur kúpime lietadlá alebo tanky, by však v demokratickej spoločnosti diskusia prebehnúť mohla. V tomto prípade sa tak ale nestane. Zmluva sa podpisuje budúci týždeň a potom sa “možno” (!) dozvieme jej cenu.

Utajovanie sa nedeje svojvoľne, ale na základe zákona o ochrane utajovaných skutočností. Ak chce nejaký inštitúcia niečo utajiť, musí to zdôvodniť. V týchto prípadoch sa jedná o najnižší stupeň utajenia, “vyhradené”, ktorý MO SR obhajuje nasledovne:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

VYHRADENÉ, pretože následkom neoprávnenej manipulácie by mohlo dôjsť k poškodeniu právom chránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby; neoprávnenou manipuláciou by mohli byť poškodené záujmy MO SR alebo ozbrojených síl v krízových situáciách, pri živelných pohromách a v špeciálnom výcviku jednotiek, príp. by mohlo dôjsť k ohrozeniu života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb v služobnej činnosti, a to by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.

Ak si neželáte verejnú kontrolu, stupeň utajenia “vyhradené” Vám príde ako veľmi vďačná vec. Na to, aby pod tento stupeň utajenia mohol spadať dokument alebo informácia z dôvodu “poškodenia právom chránených záujmov právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré by bolo nevýhodné pre záujmy SR”, zákon vo všeobecnosti stanovuje veľmi nízke a nejasné kritériá. Pre porovnanie, pri najvyššom stupni utajenia, “prísne tajné”, je potrebné dokázať “ohrozenie ústavnosti a zvrchovanosti”. Pri “vyhradených” materiáloch sú taktiež oveľa nižšie nároky na narábanie s nimi - previerka sa robí v rámci úradu a má ju veľa ľudí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Otázka na MO SR: ktorú z týchto podmienok oba materiály spĺňajú?

Súdy chcú striktnejšie výklad utajovania, štát to ignoruje

Tu sa dostávame k veľkej bizarnosti nášho utajovania. Zákon hovorí, že ak pominie dôvod na utajovanie, inštitúcia musí dokument zverejniť. A kto vyhodnocuje to, či už dôvod pominul? Organizácia sama. Akákoľvek externá kontrola neexistuje. Zákon umožňuje MO SR bez kontroly povedať, že zverejnenie materiálu o nákupe môže ohroziť záujmy SR a utajiť ho. My len môžeme dúfať, že to raz zodpovedne prehodnotí.

Samozrejme, takéto všeobecné ustanovenie o utajení vyvoláva rozpory, najčastejšie medzi zákonom o ochrane utajovaných skutočností a zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Existujú však súdne rozhodnutia, ktoré dávajú tichý režim pri nákupe Spartanov do iného svetla. Podstatné sú dve otázky: 1. Kto overí, či je utajenie odôvodnené? 2. Keď materiál obsahuje utajovanú skutočnosť, znamená to, že z neho nesmie byť sprístupnená ani veta?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

K prvej veci sa vyjadril Najvyšší súd v spore medzi O. a Ministerstvom dopravy ohľadom zverejnenia detailov zmluvy s S. Podľa Najvyššieho súdu musí štátny orgán na utajenie splniť formálnu podmienku (zaradenie konkrétnej informácie do konrétnej kategórie podľa zákona) a podmienku materiálnu (odôvodnenie, prečo je potrebné chrániť konkrétny záujem). Najvyšší súd povedal, že formálna citácia zákona nestačí.

Cenu musia zverejniť

Rovnako sa súdy vyjadrovali k otázke celkového utajenia. Predseda SNS Anton Danko zažaloval Ministerstvo vnútra potom, čo mu nechcelo sprístupniť niektoré náležitosti zmluvy s firmou ORGA - TRADE, na základe ktorej štát kúpil odpočúvací systém.

Krajský súd v Bratislave povedal nasledovné: “Dokumenty musia byť zverejnené tak, že z nich majú byť vylúčené iba skutočnosti, ktorých sa dôvod obmedzenia týka. (...) Ak napríklad písomnosť obsahuje utajovanú skutočnosť, štátny orgán môže utajovanú skutočnosť začierniť, ale nemôže odmietnuť nesprístupnenie všetkého ostatného.” Najvyšší súd sa s týmto názorom nestotožnil, no rozsudok ako celok potvrdil a pánovi Dankovi vyhovel.

Najvyšší súd sa špeciálne k otázke základných náležitostí zmlúv vyjadril takto: “Žalobcom požadované informácie o samotnej existencii požadovaných zmlúv, dohôd, dodatkov a dátumoch ich uzatvorenia, o cene plnenia podľa predmetných zmlúv, dohôd a dodatkov, ako aj o podmienkach a výške sankcií hroziacich za ich zrušenie či nesplnenie, nespĺňajú kritériá utajovaných skutočností (...).“

Zhrňme si teda, čo všetko súdy povedali. Orgán, ktorý utajuje, musí jasne a obsažne zdôvodniť, prečo tak robí a musí v rámci dokumentu sprístupniť všetko, čo nie je samotná utajovaná skutočnosť. Ale netešme sa predčasne. Viem o niekoľkých podobných prípadoch, keď štátne orgány rozhodnutia súdov ignorovali.

Tajnejší než CIA

Tento prípad nie je ojedinelý a bezpečnostné prostredie so svojou kultúrou tajnosti to len podporuje. O obratoch v hodnote desiatok miliónov eur sa rozhoduje pod rúškom zákona, ktorý má veľmi mäkké kritériá a spolieha sa na samokontrolu. Kým veľké západné spravodajské služby fungujú v primeranom režime slobodného prístupu k informáciám, vďaka ktorým si vieme prečítať napr. zoznamy útokov bezpilotnými lietadlami v Pakistane aj s počtom ich obetí, supertajná SIS sa spod infozákona absolútne vylúčila.

V svetle tohto všetkého zistime, čo nato minister Glváč. Posielame infožiadosť.

Za pomoc s rozhodnutiami vďaka Adamovi Valčekovi.


 

Martin Dubéci

Martin Dubéci

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem v OZ Progresívne Slovensko. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu