Keď koncom októbra Ministerstvo obrany z ničoho nič podpísalo najväčší nákup v historii ozbrojených síl, minister Glváč tvrdil tri veci - bola to výhodná ponuka, nákup prebehol transparentne a mal podporu odbornej verejnosti. Cez infozákon sme vypýtali poklady a súvisiace dokumenty k obstarávaniu Spartanov, ktoré prebehlo ešte v roku 2008. Dokumenty, ktoré nám zaslalo samo ministerstvo, naznačujú, že Martin Glváč v tvrdeniach vyššie nehovoril celkom pravdu.
Obstarávanie Spartanov: Jediná ponuka a vylučovanie súťažiacich na základe formalít
V skratke. Výrobca Spartanov Alenia bola jediná firma, ktorá predložila ponuku na predaj lietadiel. Ministerstvo síce na svojej stránke prezieravo napísalo, že podklady si prevzali ešte Airbus, Boing a Lockheed Martin. To, že všetci traja boli kvôli formálnym dôvodm vylúčení a nedostali sa ani k predloženiu konkurenčných ponúk, však zamlčali. Ako napísal Tom Nicholson v roku 2009:
“EADS-CASA a Lockheed Martin boli vylúčené po druhom kole, lebo dokumenty údajne nespĺňali požiadavky ministerstva. Firmy mali dodať asi 11 dokumentov. Jeden napríklad o ich schopnosti financovať výrobu lietadiel, alebo o tom, že zákazníci boli spokojní. Lockheed sa uspokojil s krátkym vyjadrením, že sú svetoznámym výrobcom a s odkazom na ich webovú stránku.”
Opakovane sme žiadali ministerstvo o vyvrátenie týchto tvrdení. Bez odozvy.
Vzhľadom na to, že ministerstvo si uplatnilo (teraz už neexistujúcu) výnimku pre obstarávanie v obrane, nákup neprebehol cez obstarávanie, ale cez verejnú obchodnú súťaž, v ktorej je ministerstvo oveľa slobodnejšie vo svojich rozhodnutiach a bez dohľadu ÚVO.
Pri najväčšom nákupe v armáde za 20 rokov neprebhela reálna súťaž. Spartany neboli najvýhodnejšia ponuka, bola to jediná ponuka.
“Obchodné tajomstvo”: Ministerstvo utajilo všetky uzavreté zmluvy
Fakt, že súťaž na nákup lietadiel vlastne nebola súťažou, možno vysvetľuje, prečo ministerstvo doteraz tají základné náležitosti zmluvy na Spartany.
Martin Glváč tvrdí, že sa mu podarilo vyjednať lepšiu cenu na nákup liedatiel. Tie stoja namiesto údajných 80 milónov eur len 65 miliónov eur. K nim však zrazu pribudol servisný a logistický balíček za 25 miliónov eur.
To, či v tejto veci hovorí pravdu, však nevieme vyhodnotiť. Ministerstvo v odpovedi na moju infožiadosť uviedlo, že Alenia si vyhradzuje právo považovať celé zmluvy za obchodné tajomstvo. Všetko, čo nám MO SR chce povedať o zmluvách za 99 milónov, vidíme v zopár riadkoch nižšie:
Ozaj, celý nákup bude stát 99 miliónov eur, nie 94, ako nám ministerstvo pôvodne oznamovalo.
Už veľmi dho sme nezažili, aby si ministerstvo vykladalo obchodné tajomstvo tak expanzívne. To, aby stovky strán obsahovali judikatúrou jasne definované obchodné tajomstvá, je nemožné, obzvlásť, ak infozákon jasne hovorí, že nakladanie s verejnými prostriedkami nemôže byť obchodné tajomstvo.
Mimochodom, špeciálne zmluvy o logistickej podpore a tréningu sú miesto, kde skryjete svoje marže za “konzultačné služby” a takisto to je priestor, kde vieme najlepšie vyhodnotiť výhodnosť ponuky (alebo výšku offsetov pre Aero Vodochody/Pentu), keďže cena lietadiel je vždy viac menej rovnaká.
Robert Fico toto všetko osobne schválil
Nákup Spartanov nemá na starosti nejaká rozpočtová organizácia v okresnom meste s vlastným správnymi a dozornými radami. Nie je to ani nákup, ktorý vláda robí každý deň. Robert Fico schválil nákup Sparatanov ako predseda vlády 2x v roku 2008 (zámer) a 2x v roku 2014 (realizáciu) na rokovaniach vlády a Bezpečnostnej rady SR. Všetky uznesenia osobne podpísal. Je teda tažko predstaviteľné, že by o podmienkach nákupu nebol informovaný.
Nie je to ojedielý jav. Pripravíme preto komplexnú analýzu obstrávania na MO SR.
Odpovede na infožiadosti od Ministerstva obrany SR a všetky súvisiace dokumenty nájdete tu.
