(Pokrčovanie blogu: o tom, ako je možné utajiť nákup týchto rozmerov tu)
Vláda dnes schválila vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov, ktoré budú štát stáť okolo 13 miliónov eur. Na poslednú chvíľu však na rokovanie vlády pribudol aj iný dokument, návrh na nákup lietadiel
Spartan v utajenom režime. Jediné čo sa vieme dozvedieť o tomto materiáli vidíte nižšie. Prenájom či nákup? Počet? Offsety? Mantinely rokovaní? Nič.
Na základe koncepcie, ktorú nik nevidel
Materiál je výsledkom už avizovaných krokov ministra Glváča, ktorý v rámci navyšovania prostriedkov na obranu tento rok, spomínal aj nákup dopravných lietadiel Spartan. Na Medzinárodných leteckých dňoch Sliač sa taliansky výrobca z jeho slov tak tešil, že ho dali na twitter.
Nákup Spartanov nie je nový príbeh. Ešte za prvej Ficovej vlády v roku 2009 uzavrelo Ministerstvo obrany kontrakt s firmou Alenia Aermacchi na nákup dvoch Spartanov. Podľa vtedy dostupných informácii sa jednalo o kontrakt v rozmedzí 80 až 240 miliónov eur. Len aby bolo jasné o akých číslach sa tu bavíme, SR dáva na všetky dávky v hmotnej núdzi za rok 130 miliónov 300 mil. eur, alebo na všetky detské domovy 80.
Nákup lietadiel bol pre nedostatok prostriedkov zastavený už počas prvej vlády, obchod sa nerealizoval ani počas vládnutia Ivety Radičovej. Ešte v roku 2013 minister Glváč tvrdil, že na nákup veľkých lietadiel nemáme peniaze. Situácia sa zmenila tento rok.
Je samozrejmé, že všetky informácie o nákupe vojenskej techniky nemôžu byť verejné. Strategické zmýšľanie, či celkový spôsob akvizície však takouto informáciou nie je. MO SR oznámilo obnovený zámer nákupu techniky na jar 2014 v rámci novej Koncepcie rozvoja vzdušných síl. Chceli by ste si ju prečítať? Nemôžete, lebo je tajná. Neexistuje ani skrátená verejná verzia dokumentu, z ktorej by sa daňový poplatník mohol dozvedieť ako chce štát míňať desiatky miliónov eur. Lebo o takých sumách sa tu bavíme.
Zas na druhej strane, necíťte sa urazený, že o tomto nič neviete - koncepciu nevideli ani poslanci Výboru pre obranu a bezpečnosť. Skrátka tento nákup sa realizuje bez toho, aby ho videl ktokoľvek mimo exekutívu “s jej jednou politickou a mocenskou štruktúrou.”
The planes were deemed a luxury the Pentagon could no longer afford after budget cuts
Je jeseň 2014, armáde sa pridalo na techniku a bez akejkoľvek diskusie mimo MO SR a vládu sa schválil jeden z najväčších nákupov za dlhé obdobie. Len pre zaujímavosť od roku 2008 prešiel Spartan svojim príbehom. Kým v tom období bol považovaný za elitný projekt, ktorý si osvojí NATO ako jednotný štandard pre dopravné lietadlá, po roku 2010 sa postupne od tohto zámeru ustupovalo. Pre zostarnutie technológie, problémy, a nie najlepšiu funkčnosť vo vojnových zónach ho americké letectvo vyradilo v roku 2012 z arzenálu. (Oprava: Na nespevnených povrchoch dokáže pristávať) Pentagon ho považuje za luxus, ministerstvo na Kutuzovovej za strategický nákup. Dnes dokocna minister Kaliňák povedal, že lietadlo nedokáže plniť iné úlohy, napr. prevoz civilov. (viď video) Pointa: v tomto chaose nik netuší, z akých dôvodov ho kupujeme a čo od neho očakávame.
No a ešte netreba zabúdať nato, že jedným zo subdodávateľov (krídla/centroplán), je Aero Vodochody, ktoré nevlastní nik iný ako Penta Investments (alt. link). (Nie, ani tento príbeh sa bez nich nezaobíde)
Matka dodávateľa Finmeccanica si tiež užila svoje, v roku 2013 musel odstúpiť jej CEO kvôli korupcii pri vojenskom obstarávaní v Indii. Samozrejme, toto nič neznamená, ale je dobré myslieť nato, že sa bavíme o dodávateľovi, ktorý prišiel o veľkého odberateľa a má svoju históriu. Bez akejkoľvek otvorenosti na strane slovenskej exekutívy. Neostáva nám nič iné ako dôverovať ministrovi Glváčovi.
Len na doplnenie:
Na MO SR panuje veľmi zvláštna štábna kultúra. Jeden z kľúčových hráčov v kauze tunelovania Vojenského spravodajstva je šéfom obstarávania pre celé ministerstvo. Naozaj.
Dôvernú ponuku (či leták) o Spartanovi si môžete pozrieť na stránke ministerstva.
Otvorenosť pri vojenských technológiách je problém. Minimálne štandardy by však mali existovať aj pri tomto. Štúdiu na túto tému vydal napr. obranný program Transparency International.
No ak necháme bokom všetky procesné otázky, stále nevieme:
Je nákup najlepšia cesta, oproti prenájmu či spoločným projektom? V čase intenzívnejšej účasti na misiách sme na prenájom dopravných kapacít minuli 5,1 milíona ročne. Plánujeme väčšie misie mimo Európu aj v budúcnosti?
Je toto najväčšia priorita pre ozbrojené sily? Nepotrebujeme obnovu iných spôsobilostí?
(Pokrčovanie blogu : o tom, ako je možné utajiť nákup týchto rozmerov tu)
