8 vecí, ktoré ma najviac prekvapili na práci v NR SR

Autor: Martin Dubéci | 28.8.2013 o 9:13 | (upravené 28.8.2013 o 9:31) Karma článku: 14,21 | Prečítané:  17873x

Koniec parlamentných prázdnin je časom bilancovania. (Lebo kedy nie je čas bliancovať?) Po 16 mesiacoch práce v parlamente som si spísal, čo ma najviac prekvapilo na jeho fungovaní. Tento raz, ak odpustíte, subjektívne - od konkrétností k zasneným víziám.

1.Keď práca nebaví, zdržovanie je najväčší nepriateľ

Lenivosť poslancov je veľmi vďačným terčom. Nie som fanúšikom zjednodušených metrík (počty zákonov, hodiny odsedené v lavici), lebo práca poslanca je oveľa rôznorodejšia a často kvantitatívne nemerateľná. S týmto na mysli, je však človek stále prekvapený množstvom poslancov, ktorí považujú parlament za bokovku. Miestami to pripomína socialistický parlament, kde sa chodilo na dve formálne zasadnutia na jar a jeseň odhlasovať, čo bolo predpripravené. To, že niektorých parlament fakt nebaví vedie až k tomu, že najväčšiu nervozitu vyvolávajú poslanci, čo dlho hovoria a opakujúce sa návrhy opozície. Ostatne, poslanec Číž už našiel riešenie. ("Je v rozpore s naším doterajším chápaním parlamentarizmu, aby bola väčšia polovica návrhov opozície v parlamente, pričom našou hlavnou úlohou je realizovať programové vyhlásenie vlády. Úloha opozícia je predovšetkým orientovať sa na kritiku tohto procesu, ale nie tam neustále vkladať iné témy,")

2. Politický personál neexistuje

Terčom číslo 2 hneď po poslancoch sú ich asistenti. Hodnotiť túto komunitu je veľmi tažké, lebo politický personál pracuje vo svojich zabehaných kolajách a veľmi medzi sebou nekomunikuje (a už vonkoncom nie medzi väčšinou a opozíciou). Menej prísne hodnotenie by bolo, že valná väčšina poslancov svojich asistentov využíva hlavne na administratívne úlohy. Podporný personál, ktorého úlohy a prínos by zachádzali do PR, analýz či stratégie, by som zrátal na troch rukách. (Celkom veľa komplikovanej roboty teda asi ostáva na poslancoch?)

3. HR zručnosti slovenského politika

To, že tu nie je veľká skupina "politických profesionálov" nie je výsledkom toho, že by ich táto krajina nedokázala vyprodukovať. Treba ich však vychovať, úkolovať, kultivovať. Zdá sa mi, že pre väčšinu politikov platí, že kým v oblasti stratégie, priorít a PR si aj dajú záležať, výber ľudí vo svojom okolí veľmi podceňujú. Spomeňme si len nato, ako sa ešte aj štátni tajomníci (!) na niektorých ministerstvách dopĺňali po niekoľkých týždňoch. Veľmi málo politikov si buduje a kultivuje sieť kontaktov na strategické a operatívne funkcie, ktorú by mala takmer ihneď k dispozícií. A tí, čo to robia, z toho mimoriadne čerpajú v porovnaní so zvyškom.

4. Ilúzia parlamentnej kontroly

Na poslancov sú (opodstanene) kladené veľké očakávania - v tvorbe legislatívy či kontrole práce exekutívy. V prípade druhej spomínanej úlohy sú však jeho možnosti v skutku formálne a ani nastavenie politickej kultúry im nepraje. 15 minút Hodiny otázok určenej premiérovi je pravidelne unesených poslancami SMERu a ich PR otázkami. Minister môže v interpelácii aj klamať a reálne sa nič nestane. Ministri môžu predvolania (pozvánky) výborov bez ospravedlnenia ignorovať. A keď ide do tuhého, ako v prípade vojenského spravodajstva, tak si opozičný poslanec ani nešktrtne. (Alebo to môže väčšina celé absolútne nevskusne sabotovať ako Výbor pre ľudské práva (!) včera v súvislosti s Moldavou)

5. Bez dobrých médií nebude dobrá politika

Ak najsamšikovnejší poslanec robí svoju prácu poriadne, narazí na problém médií. Áno, máme malý trh, slabých vydavateľov, ktorí si nemôžu dovoliť projekty ako Respekt a celá Economia v ČR. Výsledkom je však to, že priestor pre verejnú diskusiu o veľkých problémoch (ktoré neodbavíte na 150 slovách) je mimoriadne malý. Kurátormi tejto diskusie sú novinári, ktorí veľmi často nemajú priestor sa vo svojich témach rozvíjať, lebo musia produkovať haldu textov týždenne o širokom spektre tém. (Riešenie? Slovenský mediálny politológ)

V ideálnom svete novinári píšu popularizačné knižky o svojich obľúbených témach (u nás jedine (?) M. Leško, aj to veľmi dávno), či točia dokumenty. Na Slovensku z toho nemáme ani zlomok. Pri týchto podmienkach sa ani nečudujem. Rovnako asi ani neprekvapí, že vrchol kariéry niektorí žurnalisti zažívajú do tridsiatky a potom odídu do súkromného sektoru.

6. Proces vs. obsah

Výsledkom tohto je aj to, že slovenský mediálny priestor je posadnutý procesom (hádky, spájania) a obsah ignoruje či nedokáže spracovať. Preto už dva roky riešime či bude kandidovať Fico, ako sa spojí pravica a ako je neschopná. Témy týkajúce sa obsahu (čo je najlepší spôsob riešiť nezamestnanosť, kde robí ministerstvo v ich realizácií chyby, etc.) sú takmer stále na druhej koľaji.

7. Nápady sú, chýba líder?

Vravieva sa, že je jasné, čo by mala pravica robiť, len treba lídra, ktorý vyhrá voľby. Aj v kontexte niektorých bodov vyššie treba povedať, že to tak nie je. Akákoľvek alternatívna politická väčšina, ktorá sem príde po roku 2016, bude úplne v inej situáciíi než Dzurinda v roku 2002, na ktorého nápady sa tak rado odvoláva.

Súdy, školy, štátna správa, sociálny systém, všetko si vyžaduje veľkú dávku premýšlania s ľuďmi, ktorí by zmeny v týchto oblastiach mali realizovať. Tie budú z pohľadu náročnosti realizácie úplne iná káva ako zmena zopár daňových zákonov a investičná pomoc. Soundbity o rovnej dani, regulácií a živnostníkoch už nepostačia. (Viď starý-nový ekonomický poriadok.)

8. Generačná obmena

Už dlhšie mám pocit, že napriek tomu, že sa situácia v SR aj vo svete radikálne zmenila, slovenská politika sa nestihla reorientovať. Pri Mečiarovi či vstupe do EÚ bol cieľ a deliace čiary jasné. Teraz je situácia omnoho komplikovanejšia.

Veľa ľudí v politike, ale aj v médiách či občianskej spoločnosti akoby tento pohyb nezachytili a v mnohom aj v prístupe k politike aj v jej obsahu (dobro vs. zlo a reaganovské reformy k tomu), čo potom spôsobuje, že verejná diskusia je mimoriadne repetitívna. Nečudo, že najsledovanejšia TV rozmýšla nad tým, či vôbec venuje 25 minút raz do týždňa politike. Ale naozaj, ak sa strany ani nevedia rozhodnúť či postavia kandidáta necelé tri mesiace pred voľbami a potom skončia pri Lohyňovi ("Čo považujete za hlavné problémy kraja? „Volebný program sa pripravuje, strany majú ľudí, s ktorými to budeme riešiť."), alebo robia toto (to už ani nedokážem pomenovať) tak sa je tažko čudovať.

 

Bonus: Choďte niekedy na výbor NR SR

Niektoré zasadajú v miestnosti o veľkosti Vašej obývačky, nerobí sa z nich prepis a keď odíde aj posledná zblúdilá spravodajská kamera, tak sa tam rozviaže najveselšia parlamentná diskusia.

 

 

Ak sa Vám text páčil, vďaka za podporu na vybrali.sme.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?