Infožiadosti: Reakcia ZMOSU a detailný pohľad na MZ SR

Autor: Martin Dubéci | 15.8.2013 o 9:44 | (upravené 15.8.2013 o 11:35) Karma článku: 14,31 | Prečítané:  1685x

Náš výskum, ktorého prvé výsledky sme zverejnili minulý týždeň, vyvolal celkom peknú odozvu, čo nás veľmi teší. Očakávane negatívne reagoval ZMOS a niektorí zástupcovia úradov. Pozrime sa na ich argumenty.

ZMOS reaguje

Najprv zástupca najhlasnejších kritikov zákona. Vo svojom vyhlásení organizácia tvrdí, že "zákon, ktorý je mimochodom prísnejší a komplikovanejší ako jeho obdoby v iných členských štátoch EÚ, sa sám osebe stal nástrojom na šikanovanie. (...) ZMOS pri svojom prieskume k infozákonu zistil - okrem prípadov zneužívania - i drobné nedostatky na strane obcí, napr. v spôsobe vedenia evidencií! (...) Povinné osoby a infozákon sa vďaka svojim nedostatkom stali lacným a jednoduchým nástrojom na naplnenie praktickej časti záverečných prác, výskumných úloh, či iných individuálnych projektov, z ktorých mnohé je ťažko zaradiť medzi aktivity zamerané na stráženie, či obhajobu verejného záujmu a uplatňovanie verejnej kontroly, či aspoň medzi aktivity zamerané na hľadanie praktických riešení pre zefektívňovanie fungovania orgánov verejnej správy.."

Je veľmi dôležité viesť diskusiu založenú na dôkazoch. Ak má ZMOS analýzu, prieskum, nerozumiem, prečo ju doteraz nezverejnil. Taktiež nie je pravdou, že je zákon komplikovanejší ako obdoby v iných krajinách. Áno, niektoré majú slabšie nastavenie, naopak, niektoré výrazne silnejšie. Neviem, čo za argument z toho vyplýva pre SR. Asi akýkoľvek.

Ak je niečo pre pozíciu ZMOSu symptomatické, tak je to posadnutosť individuálnymi prípadmi a anekdotickými dôkazmi. Rozumiem tomu, že prípad Bardáč vytočil veľmi veľa starostov a poukázal na možné zneužitie zákona. Lenže z toho, čo sme videli v našich dátach my, je toto ojedinelý prípad. (75% obcí v našej vzorke malo za 3,5 roka 6 infožiadostí a 119 nula.)

 

Histogram a najviac vyťažené obce (prepočítané na 1000 obyv., reálne majú menej. Prepočet M. Lehuta)

A asi tak ako teraz nezakážeme nože zato, že sú niekedy použité ako vražedný nástroj, rovnako ani tento prípad nemôže slúžiť ako dôvod na radikálne prekopanie zákona. Napríklad Pavel Nechala z TIS navrhuje zavedenie súdneho preskúmania šikany, ktorá by obec mohla zbaviť povinnosti zverejňovať dáta podľa infozákona. (Len to si bude žiadať definovanie aspoň základných znakov šikany, čo nie je až také jednoduché.)

Čomu však vôbec nerozumiem, je opakované kritizovanie študentov. V prvom rade, aj študent je občan. Ak si študenti dávajú vyrábať analýzy (napr. "Názor starostu na nové programovacie obdobie" alebo vypĺňanie dotazníkov), tak to je problém ale predovšetkým obce, ktorá túto informáciu vytvorila, keďže podľa zákona vôbec nemusela. (Infozákon, §3 ods. 1)  Ak sa však študent lesníckej fakulty spýta na druh používaných pesticídov v obecnom lese, tak problému nerozumiem. O to viac, že zo všetkých možných kategórií žiadateľov, majú ešte občania pracujúci na akademickom výskume úplne jasný verejný prínos tým, že dáta si nenechávajú pre seba, ale analyzujú ich a publikujú.

ZMOS a obce tvrdia, že takéto povinnosti im vytvárajú náklady (napr. amortizáciu IKT, naozaj). Veci by mohli byť pre všetkých o dosť jednoduchšie, keby svoje databázy (v zmysle poznatkový fond) viedli moderným spôsobom. Napríklad by mali evidenciu v elektronickej forme a nie papierovej a nemusieť potom skenovať a anonymizovať ručne.  Ak ZMOS hovorí o hospodárnosti, fajn, ale nech sa to vzťahuje aj na spôsob správy a zverejňovania vlastných informácií.

Keď sa sťažuje MZ SR

Podobnú nevôľu vyvolal prieskum aj u p. Čižmárikovej (hovorkyne MZ SR), ktorá sa nad infožiadosťami rozčuľovala na profile poslanca Beblavého. Pani Čižmáriková má s infozákonom bez pochýb široké skúsenosti, keďže odbor, ktorý vedie, ich vybavuje pre ministerstvo. To nám svoju evidenciu žiadostí (z nejakého) dôvodu zaslalo aj s menami a adresami žiadateľov. Tie sme nezverejnili, ale umožňujú nám aspoň sa pozrieť detailnejšie nato, čo zaujíma občanov v prípade ministerstiev.

Ministerstvo dostalo v období 2010-2013 (I. polrok) 623 infožiadostí (178 priemerne ročne). Zaujímavosti:

  • 77 (12%) z nich prišlo z mimovládok a think-tankov.
  • 18 (3%) od novinárov. (Tí si zrejme dokážu zaobstarať informácie aj neformálne a zákon využívajú len pri konfliktnejších témach, pri ktorých úrad nekomunikuje.)
  • 7 (1%) z nich prišlo od iného orgánu verejnej správy, vrátane jednej vysokopostavenej poslankyne NR SR. Tá sa zaujímala o projekt, s ktorým v roku 2010 vyhral vtedajší riaditeľ trnavskej nemocnice výberové konanie. (2-krát sa odvolala proti zamietavému rozhodnutiu.)
  • 73 (12%) prišlo od osôb vo výkone trestu. Ich otázky sa najčastejšie týkajú ich nárokov na zdravotnícke pomôcky či lieky.
  • 112 (18%) žiadostí podali advokátske kancelárie, ktoré zrejme zastupujú bohatších klientov pri obhajobe ich záujmov, hlavne v oblasti liekovej politiky.
  • Jedna súkromná zdravotná poisťovňa využila infozákon 7-krát. Okrem iného sa pýtala na "systém evidencie osobných údajov MZ SR".

Buzerácia a zbytočnosť sú veľmi subjektívne kategórie. To, čo sa môže úradníkovi zdať zbytočné, môže byť pre niekoho (napríklad väzňa pýtajúceho sa na Hepatitídu) veľmi podstatná informácia. Navyše v prípade MZ SR sa jedná o organizáciu, ktorá sedí na značnom balíku verejných peňazí (cca. 1,4 mld € ročne, čo je 8,9 mil € na infožiadosť). Bolo by asi naivné očakávať, že to nikoho nebude zaujímať. Len pre zaujímavosť podobné dáta máme aj z MPSVaR a v jeho prípade je záujem súkromných subjektov o chod ministerstva niekoľkonásobne nižší.

Okrem toho opäť, komplikované infožiadosti od mimovládok majú celospoločenský prínos presahujúci právo individuálneho občana na informácie, napr. vďaka projektom ako Transparentní lekári, ktoré by bez infozákona nevznikli. Zaujímavé však je, že spôsob, akým sa MZ SR vyrovnáva s časovou náročnosťou a rešpektom k právam občanom je, že informácie zverejní pre TIS v  takejto podobe (áno, obrázok).

 

Zdroj: Blog Transparency International Slovensko

Keďže predpokladám, že informácie MZ SR nedrží v jpeg bez zalomenia, verím, že niekto strávil príjemných 20 minút vyrábaním tejto "informácie".

Ministerstvo zrejme nebaví individuálne zverejňovať informácie ako počet lôžok v rôznej kategórií, či vývoj liekovej kategorizácie. Jednoduché riešenie je, nech zverejní datasety v prístupnej podobe. (viď britský prípad) Má to o to jednoduchšie, že MZ má zriadenú príspevkovú organizáciu Národné centrum zdravotníckych infromácií, ktorá sa dátami vyslovene zaoberá. (Podobne má niekoľko rezortov svoje vlastné informačné centrá.) Rovnako to platí pre obce, ktoré by si mohli mimoriadne uľahčiť, ak by na svojich weboch zverejnili zápisnice, pozvánky a maximum podkladov  ku svojim rozhodnutiam a nemuseli by riešiť žiadosti individuálne.

In other news

Výsledky nášho prieskumu sme 14.8. prezentovali pracovnej skupine k infozákonu na Ministerstve spravodlivosti (Prezentácia tu). Za pozvanie ďakujeme.



Podporte diskusiu o infozákone hlasovaním na vybrali.sme.sk. Vďaka.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?