Infožiadosti, diplomovky a buzerované úrady: Výsledky prieskumu

Autor: Martin Dubéci | 7.8.2013 o 10:10 (upravené 7.8.2013 o 13:54) | Karma článku: 16.03 | Prečítané  12525-krát

Robert Fico sa v júni na sneme ZMOSu vyjadril, že infozákon je zneužívaný študentmi a súkromníkmi. Je veľmi pravdepodobné, že aj na základe tlakov ZMOSu infozákon bude novelizovaný. Keďže sa však v prípade materských prídavkov ukázalo, že premiér pod tlakom "analýz" dokáže ustúpiť, ponúkame mu jednu na túto tému.

Bolo by skvelé, keby sa legislatíva v tejto krajine menila na základe dát a dôkazov a nie anekdotálnych zážitkov. Rozhodli sme sa preto overiť tvrdenia, že verejné inštitúcie a hlavne obce (lebo od nich počuť najväčší hluk) sú zahltené návalom lenivých študentov, ktorí si nevedia bez nich napísať diplomovku.

V priebehu minulého mesiaca sme oslovili 599 obcí, 4 ministerstvá, 3 iné orgány ústrednej štátnej správy, 2 obvodné úrady a 8 pobočiek Sociálnej poisťovne. Pýtali sme sa ich, prostredníctvom žiadosti o sprístupnenie informácie, na počet prijatých infožiadostí, ich predmety a počty zamietnutých žiadostí v období 2010-2013.

Z reakcií vyberáme: Cigáni a ochranári

Pôvodne sme sa procesom žiadostí ani zaoberať nechceli. Človek by predpokladal, že po 13 rokoch existencie zákona už bude ich podávanie bezproblémové. No nebolo. Zo 599 do obcí zaslaných žiadostí sa nám dostalo odpovede len v 375 prípadoch (tesne nad 60%). Bezproblémové však neboli ani iné verejné inštitúce. 2 ministerstvá a Generálna prokuratúra nám odpovedali až po odvolaní, v prípade Obvodného úradu v Prešove nepomohlo ani to (a ani argument, že sa jedná o parlamentný výskum).

Problémy so žiadosťami boli v zásade v  dvoch kategóriách. Prvé sa týkali, neviem to nazvať inak, počítačovej gramotnosti. Elektronická pošta je časovo aj ekonomicky zrejme najvýhodnejší spôsob komunikácie s úradmi. Ráta s ňou aj infozákon. V desiatkach prípadov sme však narazili nato, že email neprišiel ("lebo nič z gmailu neprejde"), že mali zle nastavené spamové filtre, alebo poštu skrátka nik nečítal. V niekoľkých prípadoch, aj v súvislosti s našimi žiadosťami, sme sa dozvedeli, že poštu spred roka už nemajú, lebo menia počítač, či až existencionálne "všetko sa stratilo". Celkový prístup asi najviac ilustrujú obce, ktoré majú mailové schránky na azet.sk (Pozdravujem zákon o archívnictve a registratúre)

Zásadnejším problémom pri žiadostiach však bolo kreatívne ohýbanie zákona, či používanie mimozákonných argumentov. Niektoré inštitúcie zoznamy riešených infožiadostí nevedú (aj keď im to prikazuje zákon), odmietnu sprístupnenie informácie (lebo vytvárali novú) či podmieňujú sprístupnenie informácie uvedením dôvodu a či elektronického podpisu (?). Tieto prípady sa dajú tažko vysvetliť inak ako slabou znalosťou zákona a šlendriánstvom. Stále je to lepšie ako malá, no signifikatná skupina obcí, kde sme narazili na odmietavé argumenty  "že sa nenechajú buzerovať študentami", alebo že ich "šikanujú cigáni a ochranári". A áno, objavili sa aj prípady klasickej úradnej agresie.  (To najlepšie v bonuse tu)

Samozrejme, obce a iné inštitúcie majú veľa agendy. Problémy sa však neniesli po osi východ-západ, či veľký-malý. Desiatky malých obcí dokázali zaslať veľmi pekne pripravené (napr. Jelšava) odpovede bez problémov. Ako to už na Slovensku býva, asi je to opäť o konkrétnych zručnostiach úradníkov a starostov, než o systéme ako takom.

Neviditeľní študenti a preťažené úrady

Z dát, ktoré sa nám podarilo získať sa ukazuje, že tvrdenia o všeobecnom vyťažení obcí sa na našej vzorke nepotvrdili. V prípade malých obcí vidíme minimálny záujem o využívanie tohto nástroja. Z rozhovorov vieme, že sa informácie získavajú neformálne. Nárast začína pri väčších obciach a mestách, čo je vzhľadom na počty občanov (a existenciu komunitných organizácií), úkonov či majetku pochopiteľné.

Tabuľka: Počet prijatých infožiadostí ročne (priemer na základe rokov 2010-2013)

Pre porovnanie uvádzame aj počty z iných organizácií ako obce. Na prvý pohľad vysoké čísla - v kontexte ich významu v tvorbe zákonov, regulácie, dotačných právomociach až tak nie. V týchto prípadoch je infozákonu často využívaný aj novinármi a tretím sektorom s jasným verejným prínosom.

Čo zaujíma občana

Predmety infožiadostí neodhalili anomálie, ktoré by ukazovali na systematické zneužívanie zákona. Až na pár ojedinelých prípadov sa  žiadosti týkali očakávateľných občianskych tém.  Analýzy pre diplomatnov (ktoré vlastne ani zákon neumožňuje) či obrovské zbery dát sme nenašli. Okruh najpopulárnejších tém obsahuje:

  • Platy a odmeny starostu, poslancov miestnej samosprávy, či zamestnancov inštitúcií.
  • Iné výsady a výlohy funkcionárov a zamestnancov inštitúcií (služobné vozidlá, dary, vzdelávanie)
  • Zápisnice zo zasadnutí orgánov inštitúcií (VZN, komisie)
  • Verejné obstarávanie a zmluvy
  • Stavebné konania
  • Environmentálne témy, verejný priestor
  • Verejný poriadok, mestská polícia
  • V prípade štátnej správy, okrem vyššie uvedených aplikovateľných otázok, týkajúce sa výkonu funkcie úradu

Prvá odrážka vyššie človeka zvádza na ironické poznámky o Slovákoch (a motiváciách pre zmenu). Jedná sa však o tému, ktorá podobne, ako aj v ďalších prípadoch umožňuje dohľad nad vynakladaním verejných prostriedkov a výkonom verejnej moci.

Aby som bol férový. Sú obce, v ktorých boli občania, ktorí zákon využívali na opakované podávanie zvláštnych žiadostí ("pravidlá nosenia pokrývok hlavy mestskou políciou" - Trenčín), ale vzhľadom aj na celkové čísla sa jedná o zanedbateľné prípady.

Diskusia o nákladoch a hraniciach transparentnosti je úplne legitímna. Len by mala byť založená na faktoch. Dáta, ktoré sme získali, neukazujú na zásadnejšie problémy či preťaženie inštitúcií, špeciálne v prípadoch malých obcí. Samozrejme, spracovávanie tejto agendy je náročné. Krokom, ako si uľahčiť v  prípade hlavne väčších obcí, by bolo automatické zverejňovanie informácií (komisie, platy, odmeny). Mimo to však dôvod na zmenu pravidiel infožiadostí dáta neukázali.

Working paper s detailnými údajmi, metodológiu, analýzou a odporúčaniami zverejňujeme tu. Dataset so spracovanými odpoveďami úradov sa nachádza na tejto adrese.  Na výskume sa spolupodielali Hana Skljarszka a Tamara Augustínyova.

Ak sa Vám text páčil, vďaka za podporu tu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Exotika, ktorú ešte cestovatelia neobjavili, leží na severe Rumunska

Čo sa dá vidieť a zažiť, keď sa na bicykli vyberiete cez Maramureš a Bukovinu.

PLUS

Výprask pri Moháči bol mat jediným ťahom

V rýchlej a krvavej bitke skonala takmer celá politická elita tých čias.

ŠPORT

Chorý Sagan odstúpil z pretekov vo Francúzsku

Preteky nedokončili aj ďalší dvaja Slováci.


Už ste čítali?