SLOTEX sa stal asi najznámejším prípadom, v ktorom sa ukázala slabosť nášho právneho systému. Zlyhania boli natoľko vážne, že k nim Úrad verejného ochrancu práv vydal mimoriadnu správu. Naša kancelária v posledných týždňoch skúmala, nakoľko si verejný sektor zobral ponaučenie z tohto prípadu a kde sú systémové príčiny, ktoré by zabránili podobným udalostiam v budúcnosti.
Problematika ochrany záujmov pracujúcich spadá priamo či nepriamo do kompetencie niekoľkých orgánov verejnej moci. Asi ako prvá zíde na um každému Inšpekcia práce. Tá má zákonnú povinnosť skúmať aj dodržiavanie pracovno-právnej legislatívy. V súvislosti so SLOTEXOm sa však ukázalo, že jej reálne právomoci skúmať fungovanie firmy sú obmedzené. V tomto prípade nebolo inšpektorom umožnené nahliadnuť do účtovníctva a tým pádom svoje zistenia neposunuli Policajnému zboru. Po 7 mesiacoch vyšetrovania sa nakoniec Inšpekcia uzniesla na 5-tisícovej pokute, ktorá už v danom momente veľa nezmohla. Reálne nástroje na blokáciu majetku, ktorý je pri takýchto podvodoch rýchlo tunelovaný, Inšpekcia nemá. Ako to už pri verejných inštitúciách býva, gro práce Inšpekcie je momentálne inde (priorita je nelegálna práca) a posilnenie jej činnosti by chcelo viac finančných prostriedkov.
Orgány činné v trestnom konaní majú k dispozícií paragraf o nevyplácaní mzdy. Jeho súčasné znenie je natoľko ambivalentné, že trestné právo nemá reálny odstrašivý efekt. Treba však povedať, že polícia sa začína zaoberať týmito prípadmi až keď je neskoro (z pohľadu ochrany majetku). Možno podstatnejšou otázkou je vytvorenie efektívnych blokačných opatrení (zastavnie majetku) a ich primeraná aplikácia.
Je paradoxné, že štát sa celej situácií v SLOTEXE prizeral až do momentu, kedy len pohľadávky voči Sociálnej poisťovni nenarástli na 1,2 mil. €. Prirodzene, každý chce s vyhlasovaním konkurzov narábať opatrne, no tento prípad vyzerá skôr ako nezodpovedné otáľanie. Toto otáľanie však môže mať aj ďalšie vysvetlenia, v prípade vyhlásenia konkurzu by si zamestnanci začali uplatňovať svoje nároky v Sociálnej poisťovni, čo by malo negatívny dopad na jej hospodárenie. Ešte zvláštnejšie však pôsobí aktívny tlak zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému by veľké prepúšťanie kazilo štatistiky. Po prípade SLOTEX zaviedla Poisťovňa prísnejší dohľad nad najväčšími dlžníkmi. Stále však nedefinovala kritériá, podľa ktorých sa v tejto oblasti rozhoduje. Motivácie môže mať rôznorodé. Analýzy, ktoré majú byť generálnemu riaditeľovi predkladané, nám nechcela sprístupniť z dôvodu ochrany osobných údajov.
Kritika hociktorých organizácií uvedených vyššie sa však týka len riešenia následkov. V robustnejších právnych systémoch však k takýmto prípadom nedochádza nie kvôli efektívnej perzekúcii, ale dobre nastaveným pravidlám fungovania trhu, ktoré nepoctivým podnikateľom neumožňujú fungovanie. Ministerstvo spravodlivosti v rámci boja proti daňovým únikom pripravuje niekoľko opatrení , ako je napríklad rating firiem, alebo registre diskvalifikovaných osôb. Tempo ich reálnej implementácie je však skôr rozpačité.
Stojíme teda pred dvomi otázkami. Ako zabezpečiť efektívne vymáhanie ušlej mzdy a v prípadoch podvodného konania vytvoriť efektívny systém potrestania, ktorý by zároveň pôsobil odstrašivo na budúcich páchateľov. Naplnenie tejto ambície si bude vyžadovať zmeny v niekoľkých oblastiach. Inšpektorát práce potrebuje efektívne blokačné nástroje a zákonné lehoty konania. Sociálna poisťovňa musí jasnejšie vysvetliť, ako bude pristupovať k vymáhaniu pohľadávok. Do rúk orgánov činných v trestnom konaní potrebujeme dať efektívnejší paragraf. Poškodeným musíme umožniť sa bezplatne a rýchlo domáhať svojich pohľadávok v rámci občianskeho práva. No a najpodstatnejšie, potrebujeme legislatívu, ktorá neumožní nepoctivým podnikateľom vstup a fungovanie na trhu.
Kompletnú správu o tomto prípade vrátane plného znenia našich odporúčaní nájdete tu. (pôvodné zdroje a dokumenty, z ktorých sme vychádzali tu.)
Poďakovanie za pomoc s dátami patrí projektu GOVDATA.SK spoločnosti Minio. Rovnako by sme sa chceli poďakovať všetkým zástupcom orgánov verejnej moci a mimovládneho sektora, ktorí nám poskytli pomoc, rady a informácie. Táto správa by nevznikla bez súčasného znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Podporte diskusiu o tomto probléme aj hlasovaním na vybrali.sme.sk
