Slovenské súdy: Dlho a draho

Autor: Martin Dubéci | 24.6.2013 o 12:53 | (upravené 24.6.2013 o 13:13) Karma článku: 14,49 | Prečítané:  10368x

Dve štúdie porovnávajú  výkonnosť súdnych systémov rozvinutých krajín. Na nie veľké prekvapenie z nej Slovensko vychádza opäť nedobre.

Guliana Palumbo z Talianskej národnej banky a jej tím vydali v Ekonomickom oddelení OECD paper Judicial Performanece and its determinants: A cross-country perspective (Výkonnosť súdnych systémov a jej determinanty: Nadštátny pohľad). Áno, témou sa zaoberajú nielen právnici, ale aj ekonómovia. Kvalitný súdny systém je jedným z pilierov dobre fungujúcej ekonomiky, ktorá dokáže predvídateľným spôsobom chrániť súkromné vlastníctvo a v ktorej sa prípadné spory dajú rýchlo a predvídateľne vyriešiť. Nie je asi náhoda, že v krajinách, v ktorých sa najviac darí inováciám a rozvoju nového biznusu, sú také, ktoré majú práve efektívne súdne systémy. Na druhej strane, ako to vidno aj z tejto štúdie, výkonnosť súdnych systémov je aj v rozvinutom svete rôznorodá.

Draho a pomaly

Čo si má teda človek predstaviť pod výkonnosťou súdneho systému? V prvom rade zrejme očakáva rýchlosť a v druhom rade chce, aby náklady na proces neboli vysoké. Nasledujúci graf kombinuje obidva ukazovatele.


Vertikálna časová os v sebe obsahuje len rozhodnutia na prvom stupni. Pre druhý stupeň by sme museli prirátať ešte 76 dní a a 194 pre stupeň posledný. V porovnaní s ostatnými krajinami je inštrument odvolania aj aktívnejšie využívaný. Autori sa domnievajú, že za nižšou mierou odvolávania (a zaťažovania vyšších súdov) je predvídateľnosť ich rozhodnutí a prípadne právne a monetárne bariéry.

Málo penazí, málo zle zaplatených sudcov?

Ako jedno vysvetlenie asi každému napadne, že to všetko je výsledkom neustáleho osekávania verejných výdajov, ktoré sa dotklo aj tejto oblasti. Medzinárodné porovnanie z poslednej dostupnej štúdie Rady Eúropy (z ktorej vychádzal aj paper OECD) však skôr ukazuje na to, že za priemerné peniaze dostávame podpriemerné výsledky. Paradoxne, efektívne (a aj veľmi vyťažené právne systémy) dávajú na súdnictvo výrazne menšie čiastky v pomere k ich HDP.

 

Podobne, ani počet sudcov nevysvetľuje slabšiu výkonnosť. Opätovne, za priemerné počty dostávame podpriemerné výsledky. Ani počet podporného súdneho personálu (vyšších súdnych úradníkov, ale aj ďalších kategórií zamestnancov) nevysvetľuje naše slabé výsledky. Odpoveďou by mohlo byť, že v súdnom stave máme veľa zle zaplatených sudcov. V porovnaní s ostatnými porovnateľnými verejnými profesiami však sudcovia vychádzajú veľmi dobre, pričom ich platové podmienky sa blížia ministerským. O tom, že to nie je neatraktívne povolanie svedčí aj nával súdnych čakateľov, ktorí sa o súdny talár uchádzajú.

 

Hádaví Slováci?

Problémy však nemusia byť len na strane súdneho systému. Je možné, že Slováci sa súdia viac a tým zhlcujú systém. Ako však vidíme, počet súdnych procesov ani v pomere k obyvateľstvu, ani k veľkosti ekonomiky nie je zvlásť vysoký.

 

Čo je teda za tým?

Autori štúdie sa snažili ísť pod povrch agregátnych čísiel výdajov na súdnictvo a snažiť sa identifikovať vlastnosti, ktoré navýkonnejšie súdne systémy spájajú. Prvým z nich je informatizácia súdnictva a zavádzanie technológií, ktoré súdne procesy zjednodušujú a urýchľujú. Z tohto pohľadu je Slovensko podpriemerné. A keď si predstavíme všetky problémy spojené so zavádzaním e-governmentu a čerpania z Operačného programu Informatizácia spoločnosti, ešte asi aj dlho budú.

 

Autori ešte identifikujú ďalšie faktory ako právomoci predsedu súdu v manažovaní administratívy svojho súdu, súdnu špecializáciu či odbornú podporu pre sudcov.

Aj sami autori štúdie priznávajú, že sa im nepodarilo zachytiť všetky faktory ovplyvňujúce chod súdnych systémov. Komparatívne štúdie ako táto vo všeobecnosti trpia dôrazom na kvantitatívne indikátory (ktoré sa dajú porovnávať) a nevedia zachytiť tie kvalitatívne indikátory. Tie kvalitatívne by zrejme obsahovali veci ako kvalitu našich právnych noriem, či poctivosť v prístupe k súdnemu procesu zo strany všetkých zúčastnených.

Môže za to Súdna rada?

Podobnou otázkou sa zaoberali aj výskumníci z Hamburskej univerzity. Aj ich štúdia potvrdzuje, že peniaze neznamenajú výkon. Výskumníci taktiež identifikovali negatívny efekt francúzskej a socialistickej právnej tradíci. No asi najzaujímavejšie zistenie sa týka Súdnych rád. Podľa ich zistení má prítomnosť silných, autonómnych samosprávnych súdnych orgánov silne negatívny efekt na výkonnosť súdov. Ako možné vysvetlenie uvádzajú menšiu skúsenosť sudcov s manažovaním administratívnych záležitostí, ktorá z takto nastaveného modelu vyplýva. Chcete zistiť ako je natom naša Súdna rada? Urobte si hipsterský výlet do niektorej z exotických destinacií, kde náš najvyšší orgán súdnej samosprávy zasadá.

Z horeuvedených čísiel však každopádne vychádza, že nato, koľko peňazí a ľudí dávame do súdnictva, dostávajú iné rozvinuté krajiny oveľa viac. A aj v ekonomických diskusiách sa často zabúda často na to, že ak chcete oživiť slovenského ekonomického tigra a dostať sem investície (ideálne inteligentné) bez dobrej vymáhateľnosti práva, ktorá leží z veľkej časti na súdoch, to nepôjde. Takže k veľkej výzve v podobe budovania vzdelanejšej pracovnej sily rovno pridajte aj efektívne súdy. Potrebných reforiem v týchto oblastiach sa Slovensko zatiaľ nedočkalo.

Palumbo, G., Guipponi, G., Nunziata, L., Mora-Sanguinneti J.: Judicial Performanece and its determinants: A cross-country perspective, OECD Economic Policy Papers No. 05, Jún 2013.

Voigt, S., El Bialy, N.: Identifying Judicial Performance: Tax-Payers Money Well-Spent?, Working paper.

Ak sa Vám text páčil, vďaka za podporu na vybrali.sme.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?