reklama

Voľby 2012: Zaostalí vs. moderní? Dedina vs. mesto?

V posledných blogoch som sa venoval výstupom agentúr prieskumov verejnej mienky a niektorých nie celkom poctivých analytikov. Teraz sa pozriem na vec z druhej strany - ako vyzerá najnovšia publikácia najznámejšieho slovenského akademického tímu venujúcemu sa volebnému správaniu?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (18)

Publikácia Slovenské voľby 2012, ktorú vydal Sociologický ústav SAV je, ak sa nemýlim, prvým väčším pokusom systematicky preskúmať posledné parlamentné voľby a sociálne a politické sily, ktoré ich ovplyvňovali. Editorom publikácie je V. Krivý, ktorý sa téme v slovenskom prostredí venuje dlhodobo a autormi jednotlivých kapitol sú tradičné mená ako O. Gyarfášova, Z. Bútorová a spol. Zo 4 kapitol (naratívny opis udalostí, analýza volebných výsledkov, analýza exit polls a iných prieskumov verejnej mienky) vyčnieva posledná detailná analýza volebného správania v Bratislave, ku ktorej sa dostanem neskôr.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Angažovaný naratív

Prvá kapitola Vývoj politických strán, stranícka politika a voľby 2012 od G. Mesežnikova je (až veľmi) naratívnym opisom politického diania v období rokov 2010-2012. "Kronikárčenie" je povinnou jazdou v tomto druhu publikácií, i keď istá miera analytického vzhľadu by tu bola žiadúca. Čo však bije do očí, sú mimoriadne výrazné hodnotové súdy autora. "Predstavitelia SMERu-SD však nepreukázali žiadne obmedzenia pri škandalizácii členov vlády, ani pri prezentácii kritických postojov voči vládnej kritike. Vytrvalé uplatňovanie podobnej taktiky vyvolávalo podozrenie, že stanoviská predstaviteľov SMERu-SD boli motivované apriórnym odmietaním všetkého" (s. 18) Človeku len ostáva veriť, že politický vývoj v tomto období bude zdokumentovaný aj ďalšími autormi, lebo inak budú na katedrách politológie čítať veľmi veľa podobne normatívnych seminárok.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jednoducho rozdelené Slovensko. Chcem.

Druhú kapitolu Výsledky volieb 2012: čo sa zmenilo, čo zostáva napísal editor V. Krivý. Nechajme bokom, že aj táto kapitola trpí normatívnosťou: "Pokiaľ ide o SDKÚ-DS, žiadna strana nemala tak nepopulárneho lídra (M. Dzurinda), nech je to akokoľvek historicky nespravodlivé" (s. 53).

V celej publikácii sa objavuje niekoľko motívov, podľa môjho názoru mýtov, o volebnom správaní na Slovenku a charaktere voličov slovenských strán. Prvým z nich je obrovský rozdiel medzi mestom (bohatým, múdrym, pravicovým) a dedinou (zaostalou, nevzdelanou a populistickou).

Obrázok blogu

Pohľad na zisk SMERu však ukazuje, že sociálna strana je všetkým možným, len nie je stranou uzavretou v rurálnom gete. Nadpriemerné výsledky strana získava rovnako vo väčších mestách, jedine v Košiciach a Bratislave je podpora slabšia. Stále je však na úrovni 32% percent, takže hovoriť o tejto jednotke ako bašte pravice je zvláštne. Rozdelená krajina vyzerá inak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo ma však na celom tomto predpoklade udivuje viac je vyhlásenie, že sídla nad 5 tisíc obyvateľov sú mestá, ktoré konštituujú nejakú rozdielnu politickú kultúru a hadám aj civilizačný vývoj. Rozprávať v slovenskom prostredí o delení na mestá a dediny je veľmi zvláštne vzhľadom na rozdiely v ich veľkosti, občianskom vybavení či kultúrnej infraštruktúre, ktoré, povedzme si úprime, sú veľmi malé.

Obrázok blogu

Počet hlasov SMERu 2012 podľa veľkosti obce Zdroj: statistics.sk, vlastné prepočty

Alebo ešte inak, ak má byť podpora v mestách v prospech nových nominálne pravicových projektov prejavom civilizačnej vyspelosti, fenomén SaS, ktorá v roku 2010 mala kvalitnú podporu aj v "regiónoch", aj v hlavnom meste a zároveň komunikovala mnoho odkazov, ktoré mali bližšie skôr k populitickému táboru, autori nevysvetlili.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Celá táto hypotéza je posunutá o úroveň vyššie, v časti kapitoly, v ktorej sa V. Krivy zaoberá koreláciou medzi historicky civilizačným zaostávaním regiónu (meranej prostredníctvom úrovne negramotnosti v roku 1930) a súčasnou podporu strán. Korelačnou analýzou mu, čuduj sa svete vychádza, že SMER, HZDS (a KDH) majú/mali silnú podporu v zaostalých regónoch. "Je pozoruhodné, že najpopulárnejšie strany sa u nás opierali o prostredia zaostávajúce a nemoderné" (s. 111).

Obrázok blogu

Mne sa skôr zdá, že toto je ukážkový prípad kauzálnej chyby, kedy civilizačné zaostávanie bolo výhlasené za zdroj volebnej podpory určitej skupiny strán. Krivý však dosť opomína fakt, že tieto regióny z rôznych dôvodov trpeli nižším hospodárskym rozvojom, investíciami do infraštruktúry, ktoré následne spôsobili vyššiu mieru nezamestnanosti a chudoby. To už nie je takým prekvapivým, či až hanlivým vysvetlením podpory soc. demokracie ako zaostávanie. Okrem toho, civilizačné zaostávanie je mimoriadne vágne konceptualizované. Čo si pod tým máme presne predstaviť? Čo presne na negramotnosti spred 70 rokov malo spôsobiť to, že ľudia volia ako volia v roku 2012?

Celá tá hypotéza padá aj na už vyššie spomenutých dátach. SMER má podporu vyše milióna ľudí naprieč Slovenskom (okrem maďarských území), od hlavného mesta po najmenšie dediny. Viac než sa snažiť zvaľovať podporu neobľúbených strán na civlizačné zaostávanie (a lásku pre autoritatívne vzory) by bolo možno dobré skúmať opačne položenú otázku. Prečo sa pravici nikdy nedarilo v týchto regiónoch? Zrejme skôr pomocou kvalitatívnych metód (hĺbkových rozhovorov, atď) dôvody, prečo voliči v týchto regiónoch nereagovali na ponuku pravice. Zvaľovať to ale na civilizačné zjednodušenia je veľmi málo.

Ale aby som len nekritizoval, v kapitole sú aj pekné časti, napríklad analýza úspešnosti strán podľa celkovej účasti vo volebnom okrsku, z ktorej vyplýva, že pravicový volič ostal doma a SMER naopak pekne mobilizoval. Asi nič prekvapivé, ale je dobré to vidieť v číslach.

Zaujímavá je tiež analýza volebnej podpory v obciach na etnicky zmiešanom území. Neviem, ako sa dajú tieto čísla presne interpretovať, asi nacionalistický podtón sociálnych demokratov funguje veľmi efektívne v týchto regiónoch. V celej publikácii vidno, že téma medzietnických vzťahov dostáva veľký priestor. Neviem, či to je ešte pozostatok 90. rokov, kedy sa to riešilo oveľa viac, ale dúfam, že môj pocit, že už si toľko pozornosti nezalúži, sa ukáže ako pravdivý.

Obrázok blogu


Zmiešané nálady slovenského voliča

Tretia kapitola Verejná mienka a voličské správanie (Bútorová, Gyárfášová, Slosiarik) zapája do analýzy volieb výsledky exit pollov a vačšieho výskumného projektu SAV/IVO/Focus o náladách v slovenskej spoločnosti, ktoré patria aj medzi najzaujímavejšie dáta v tejto kaptiole.

Obrázok blogu

Pri samozaradení voličov jednotlivých strán vidíme niekoľko prekvapivých údajov. Napr. 21% voličov SNS sa vidí na ľavici a zároveň veľmi proeurópsky, alebo viac voličov SDKÚ sa vidí na pravici než SaS. To pravicové sebavnímanie voličov sa následne ukazuje aj pri otázkach na konkrétnej osi politického sebazaradenia.


Poznámka k pravicovému sebavnímaniu SDKÚ. Nie je to náhodou tak, že značka pravica znamená, na rozdiel od toho, čo sa nachádza v učebniciach politológie, pre voliča SDKÚ hlavne reformy, modernizáciu, boj s korupciou a celkovo takú europeizovanú politiku? Neviem si vysvetliť, že SDKÚ sa darilo najviac s Radičovou (ktorá určite nie je klasickým pravicovým politikom), strana nestratila nikdy zásadne hlasy v prospech SaS. Hlavne v Bratislave, naopak, jej voliči ostali doma, lebo boli (asi) unavený Dzurindom a ťažko znášali pád populárnej premiérky. Hardcore pravicová strana vyzerá skôr ako SaS než toto. Opäť, bolo by zaujímavé zisťovať detailnejším spôsobom, čo si presne pod pojmom pravica predstavujú voliči jednotlivých strán. Táto silná identifikácia však naznačuje, že aj akákoľvek obsahová obroda strany sa bude musieť komunikovať v rámci "pravicovosti", nech už ten obsah bude akýkoľvek.

Bratislava zblízka

Najinovatívnejšie sa k téme volieb stavia posledná kapitola, Bratislava zblízka. Jej autori (Miroslav Bahna a Juraj Majo) urobil analýzu volebného správania v Bratislave na úrovni volebných okrskov. Už len na deskriptívnej úrovni je to dobré čítanie, detailný opis výsledkov "bašty pravice" ukazuje, že ani volebné správanie v Bratislave nemôžeme zjednodušovať.

Z textu vyplýva niekoľko pozorovaní, napr. podpora pravicových strán na kopcoch a podpora SMERu pod nimi, ale žiaľ, ďalej sa analyticky autori nepohli. Aj kvôli chýbajúcim dátam na úrovni okrskov sa dozvedáme akurát o možnom súvise medzi rodinnou zástavbou a podporou pravice. Anekdotálne obavila extrémna podpora SaS vo volebných okrskoch Koloseum a Pekná cesta. Ale ako vravim, veľa záverov iných ako deskriptívne poznanie situácie z tejto kapitoly človek nezíska. Stále je to ale krok zaujímavým smerom v oblasti volebnej analýzy.

Prečítajte, ak musíte

Publikácia sa okrem poslednej kapitoly drží tradičných analytických postupov, ktoré tento tím autorov opakuje už niekoľkokrát. Z knihy ešte mierne kričia 90. roky a potreba postaviť sa na správnu stranu. Napriek tomu je prečítanie tejto knihy, každému, kto sa tejto téme venuje profesionálne, asi povinná jazda.

Slovenské voľby '12: čo im predchádzalo, postoje a výsledky / editor Vladimír Krivý, Bratislava : Sociologický ústav , 2012

Ak sa vám text páčil, vďaka za podporu na vybrali.sme.sk

Martin Dubéci

Martin Dubéci

Bloger 
  • Počet článkov:  27
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pracujem v OZ Progresívne Slovensko. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu