Alchymisti prieskumov verejnej mienky

Autor: Martin Dubéci | 24.4.2013 o 14:49 | (upravené 30.4.2013 o 10:57) Karma článku: 14,84 | Prečítané:  19349x

Pomaly každomesačné zverejňovanie prieskumov verejnej mienky sa stalo už rituálom nášho politického života. Všetci sú radi, lebo údajne (konečne) vidíme exaktné vyhodnotenie toho, čo kto robí dobre, kto zle a vôbec, aká je nálada v spoločnosti. Vzhľadom na spôsob, akým sa u nás tieto prieskumy robia a prezentujú, by sme im však takú váhu vôbec nemuseli dávať.

 

(update 29.4.: Reakcie aktérov zmienených v blogu, nájdete v jeho pokračovaní tu.)

 

Povedz mi niečo o sebe

Agentúry a ich odborníci nás bombardujú svojou expertnou znalosťou a vravia, ako veci naozaj sú. V každej inej oblasti si odborníkov, ktorým dôverujeme (poisťovací agent, predajca áut, reklamná agentúra) vyberáme podľa nejakých externých znakov dôveryhodnosti a odporúčaní okolia. Platí to aj v prípade našich politických expertov? O všeobecných zásadách, čo by mali spĺňať experti vystupujúci v médiách, som písal dávnejšie. Pozrime sa teraz detailnejšie na prieskumy verejnej mienky a analytikov s nimi spojených.

Prieskumom verejnej mienky sa u nás momentálne venujú tri agentúry - POLIS (J. Baránek), MVK (P. Haulík) a agentúra FOCUS (M. Slosiarik). (Update 24.4.2013 po upozornení RF: Prieskumom sa venuje viac agentúr, predmetom tohto blogu sú len tri mediálne najexponovanjšie. Viacero agentúr v tomto segmente svoje prieskumy nezverejňuje vôbec.) Dostupnú web stránku, ktorá informuje o portfóliu produktov, metódach práce, či dokonca voľných pracovných miestach má jedine agentúra FOCUS. Agentúra POLIS oficiálne sídli v panelákovom byte v Ružinove, MVK vo vile na Palisádach. Dostupné informácie o tom, ako tieto firmy pracujú, s kým, kto sú ich analytici sa nedozvieme.

Zaujímavý je aj business model týchto firiem. V prípade FOCUSu sa jedná o zabehanú prieskumnú agentúru, ktorá robí komerčné prieskumy spotrebiteľského správania pre súkromných klientov a takto vybudovanú sieť respondentov a anketárov využíva aj na politické prieskumy, zrejme jednak ako vec prestíže a zviditeľňovania, a jednak aj komerčne pre komplexnejšie prieskumy politického správania, ktoré ako jediná vykonáva.

V prípade MVK a POLIS je business model záhadou. POLIS robí exkluzívne prieskumy pre TA3. Detaily ich spolupráce nie sú známe. Podobným spôsobom sa z času na čas zjaví nejaký prieskum MVK. Z čoho však žijú spomínané agentúry medzitým, nie je jasné. Samozrejme, sú súkromní klienti, ktorí si prieskumy (napr. pred uvedením nového produktu) dajú robiť diskrétne. Ak by POLIS a MVK o takéto aktivity mali záujem, tak by sa ale zrejme chceli prezentovať a predávať (napr. prostredníctvom svojho portfólia) na webe a sociálnych sieťach, tak ako to robí väčšina freelancerov-konzultantov v iných odvetviach (reklama, dizajn, manažment). Skrátka, táto tajomnosť nedáva zmysel, ak človek robí normálny komerčný business.

 

Kvalita výstupov

Zaujímavé sú aj výstupy, ktoré tieto agentúry dávajú do médií. Asociácia ESOMAR, ktorá globálne združuje market-research agentúry, vydala pre svojich členov odporúčanie (pdf- s. 17) na správne zverejňovanie takýchto prieskumov. Tie by mali obsahovať:

 

  • meno výskumnej organizácie
  • šírku záberu prieskumu (celonárodná, regionálna?)
  • čas zberu dát
  • veľkosť vzorky
  • metódy výberu vzorky - (náhodný výber? kvótny výber?) (pre záujemcov pdf z FSEV UK)
  • spôsob zberu dát
  • spôsob váženia dát (ak ste chceli dosiahnuť reprezentatívny výber a napr. vám chýbajú ľudia so základným vzdelaním, tak preferenciám tých pár, čo máte, dáte väčšiu váhu)
  • otázka, ktorú ste sa pýtali

 

Vzhľadom na neexistujúce webstránky našich dvoch agentúr sa na pôvodný výskumný produkt, ktorý dávajú médiám a tie ich často bez súhlasu výskumníkov upravujú, vieme pozrieť (pdf) len pri FOCUSe. K tlačovej správe POLISu som sa dostal neverejným kanálom a MVK sa mi nepodarilo dohľadať.

V prípade POLISu chýbajú dva údaje: metóda výberu vzorky (ako vybrali čísla, ktorým volali?) a spôsob váženia dát/ich reprezentatívnosť. V prípad FOCUSu vidíme jasnejšie definovanú metodológiu (kvótny výber), agentúra uvádza aj interval spoľahlivosti svojho výskumu a upozorňuje na čas zberu dát a súvislosť s udalosťou, ktorá mohla ovplyvniť výsledky. V prípade MVK nie som schopný posúdiť nič z hore uvedeného, no stále jej dôverujeme. ESOMAR pritom jasne odporúča, aby agentúry zverejňovali technické údaje, ktoré umožnia zhodnotiť remeselnú kvalitu ich výskumov.

 

Absolútne čísla

Ozajstná zábava začína, keď si začneme z týchto dát vyvodzovať siahodlhé závery. Napr. vo vzorke POLISu získala SaS 5,1%, čo je zrejme okolo 42 ľudí. Nato, aby SaS mala 6,5% by musela získať 54 respondentov a zároveň nato, aby toto zistenie malo hodnotu, by muselo platiť, že nových 12 som získal zo skupiny respondentov, ktorí sú reprezentatívnou vzorkou - napr. nemám vo vzorke veľa príliš ľudí z Bratislavy a s lepšími príjmami.

Ďalším klasickým problémom sú hanbliví voliči niektorých strán (v minulosti HZDS, teraz možno SNS) a nadhodnocovanie občianskych cností (hanbíme sa priznať, že nevieme, koho budeme voliť, alebo že sa nám vôbec nechce). Ako sa s týmito problémami vyrovnávajú agentúry vo svojich modeloch, netušíme.

Vzhľadom na tieto absolútne čísla, o ktorých sa bavíme, zisk 6 respondentov, znamená pomaly pol percentný skok pre stranu, rôznorodé výsledky prieskumoch nie sú prekvapením. Na druhej strane sa patrí povedať, že ak o niečom prieskumy vo veľkej všeobecnosti vypovedajú, sú trendy - v horizonte jedného roka a viacerých vieme povedať, že podpora strany XY stúpala, alebo klesala.


Tabuľka zobrazuje rozdiel výsledkov prieskumov POLISu oproti FOCUSu. Jedná sa o prieskumy, ktoré prebehli v jeden mesiac, ale nie nutne v rovnakej dobe. Slúži jedine na ilustráciu.

 

Čaro interpretácie


Naozajstná zábava sa však začína, keď sa politickí analytici pustia do interpretácie dát. Tu už neplatia žiadne pravidlá. Martin Slosiarik s agentúry FOCUS v článku HN "Pád SMERu zastavil US Steel a Modré z neba" povedal, že zastavenie pádu preferencií (39% v apríli s intervalom 35,3%-42,6%, v marci bol výsledok 36,8%, takže vlastne prepad sa ani nemusel zastaviť) bolo spôsobené US Steelom a vystúpením premiéra na Markíze.

Ako prišli k tejto interpretácii ktorá vlastne ani nemusí byť fakticky správna, nie je známe. Sledujú vývoj preferencií svojej vzorky? Pýtajú sa, ako sa menia ich názory a prečo? Nato, aby sme vedeli hmatateľnejšie uchopiť názory verejnosti, presuny podpory a ich motivácie, potrebujeme oveľa precíznejšie prieskumy a tie čiastočne robí jedine už spomínané IVO s FOCUSom.

Najväčším šampiónom v tejto disciplíne je však Ján Baránek, ktorého analýzy boli povýšené na samostatný polhodinový formát v TA3. Ján Baránek vypracuje na základe objednávky TA3 nejaký prieskum, vďaka ktorému si buduje povesť nosiča objektívnej pravdy a následne vo svojej polhodinovej relácií komentuje ako "analytik" dianie v témach tak širokých ako ústavný súd, nezamestnanosť či opozičná politika.

 

Varovanie. Len pre hardcore fanúšikov punditizmu.


Politológ nie je nadávka


Média pristupujú ku kvalite expertných informácií, ktoré publikujú veľmi nezodpovedne. Pritom sa jedná o vážnu vec, lebo, v tomto pre bežného konzumenta politiky mimoriadne komplikovanom svete, slúžia experti ako hlásatelia objektívnej pravdy. Do nedeľnej diskusie príde jeden vládny a jeden opozičný politik, ktorí povedia svoje názory a potom politológ povie, ako to je naozaj. Pri tomto vnímaní vypúšťať prieskumy ako "Bezák by porazil Fica", ktoré nevieme skadiaľ prišli, no zato nastavia určitý tón diskusie je krajne neetické. A nejedná sa len o občasné prípady. Zopakujem odkaz na poslednú dostupnú analýzu výskytu expertov v slovenských médiách. Koľko z nich spĺňa elementárne štandardy poctivých spoločenských vied?

Odhadujem, že tradičná novinárska odpoveď je, že toto sú najdostupnejší ľudia, ktorí sú ochotní odpovedať rýchlo, chrumkavo a na väčšinu spracovávaných tém. Na druhej strane zástupcovia akademického sektoru nie sú vždy nadšení z možnosti takto vystupovať - zrejme kvôli obavám z politizácie, skreslenia ich odpovede na 3 sekundový soundbite a s tým spojeného nedostatočného priestoru. Odpracovať si to musia asi obidve strany, západné univerzity napr. aktívne prezentujú svojich expertov (LSE, Harvard Kennedy School) a oni majú záujem pôsobiť aj ako "verejní intelektuáli", popularizátori najnovšieho poznania v spoločenských vedách. Slovenskí novinári asi budú musieť viac pracovať na precíznejšej kultivácií vzťahov s touto skupinou. Ak tak neurobia, tak Slovensko bude naďalej krajinou, kde sa za odborníkov na spoločenské otázky vydávajú šarlatáni.

Pokračovanie blogu tu.

Ak sa Vám text páčil, vďaka za podporu na vybrali.sme.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?