Zvedavé otázky poslancov NR SR

Autor: Martin Dubéci | 16.4.2013 o 10:52 | (upravené 16.4.2013 o 15:10) Karma článku: 13,19 | Prečítané:  5626x

Poctivo robená poslanecká práca nie je jednoduchá vec. Verejnosť od poslancov požaduje kvalitnú kontrolu výkonnej moci a prípadne rovno prípravu kvalitnej legislatívy. Ako využívajú parlamentný servis, ktorý majú k dispozícii?

Na poslednej schôdzi NR SR sa preberalo 73 bodov - od bankovej regulácie, cez zahraničnú politiku SR až po obnoviteľnú energiu a Horskú službu. Ak chce len "svojej" oblasti zodpovedný (a špeciálne opozičný) poslanec porozumieť, či nebodaj aj pomôcť, musí mať schopnosť jednoducho a rýchlo sa zorientovať.

Okrem iného (strany, asistenti) na to má na Slovensku Parlamentný inštitút, odbor zriadený v rámci Kancelárie NR SR, ktorý na svojom analytickom oddelení zamestnáva 8 ľudí. Poslanci môžu pre potreby výkonu svojho mandátu požiadať Inštitút o vypracovanie analýz a podkladov podľa ich želania. Takáto ustanovizeň nie je žiaden slovenský relikt - parlamentné výskumné oddelenia sú štandardnou súčasťou moderných parlamentov - asi najznámejšií je Congressional Research Service, ale veľmi pekne pracuje aj Parlamentní institut v Prahe.

O práci a výstupoch Inštitútu sa aj v širšej odbornej verejnosti veľa nevie, analýzy na rozdiel českého od Parlamentního institútu sú nezverejnené. Keďže verejnosť takto prichádza o možnosť kontroly činnosti a kvality, povedali sme si, že sa to aspoň z rýchlika, bez analýzy kvality výstupov, pozrieme. Na jeseň roku 2012 sme cez infožiadosť požiadali Kanceláriu NR SR o zaslanie zoznamu požiadaviek, ktoré Inštitút spracoval od roku 2002 do začiatku augusta 2012. Je to zaujímavé čítanie.

Najprv čísla. Využívanie analytických služieb sa drží posledné tri volebné obdobia približne na rovnakej úrovni 50 požiadaviek ročne, nevieme pritom bez iných dát posúdiť, či je to veľa alebo málo. Vieme však, že inštitút si v posledných troch volebných obdobiach vybudoval niekoľko verných zákazníkov. V rokoch 2006-2010 využívali tieto možnosti poslanci HZDS a SNS. Inštitút hojne využívali predsedovia NR SR (Paška, Sulík), ale aj niektorí podpredsedovia (Veteška, Belousová).

Človek by intuitívne predpokladal, že analytické služby budú využívať najmä opoziční poslanci. Koaliční poslanci sa v prípade potreby poradenstva, či prístupu k dátam často obracajú na spriaznených ministrov, ktorí im dávajú k dispozícií svoj aparát. Opoziční poslanci naopak vo väčšine prípadov nemajú možnosť tejto spolupráce a v prípade prípravy vlastných iniciatív sú na to sami. V rokoch 2006-2010 napriek tomu dominovali požiadavky z radov väčšiny. Situácia sa zmenila, až v poslednom volebnom obbobí, kedy radoví poslanci SMERu neprejavujú zvláštny záujem o služby Inštitútu.

Čísla pre menšinu v tomto parlamente výrazne zlepšuje OĽaNO, ktoré do doby žiadosti dalo viac než polovicu požiadaviek z radov opozície. Samozrejme, ponúka sa alternatívne vysvetlenie, že strany a poslanci majú svoju výskumnú činnosť vyriešenú iným spôsobom. Poznajúc prostredie a finančný stav strán to však považujeme za nepravdepodobné.

Po obsahovej stránke zoznam požiadaviek ukazuje niekoľko vecí. Prekvapivo častou požiadavkou je vypracovanie podkladov na príhovory funkcionárov NR SR (predsedovia, podpredsedovia, predsedovia výborov).

Inštitút tak namiesto práce na systematických výskumných úlohách pracuje aj na príhovoroch "pri príležitosti 67. výročia oslobodenia Žiliny" alebo "Prejav pri príležitosti 120. výročia úmrtia J. M. Hurbana", ktoré by mohli (mali?) písať asistenti poslancov, v prípade funkcionárov NR SR, ešte širší podporný tím.

Podobne, mnoho z úloh má vyslovene rešeršný charakter (Zákony vrátené prezidentom na opätovné prerokovanie) a nevyžaduje si špecifickú znalosť analytikov inštitútu. Mimo tieto prípady však vieme celkom pekne vypozorovať záujem niektorých poslancov o svoje témy, ktorý sa najčastejšie pretavil do požiadaviek o komparatívne či historické analýzy daných oblastí.

Medzi vypracovanými analýzami nájdeme už napohľad niekoľko zaujímavostí:

  • Pavol Paška dal už v roku 2007 vypracovať analýzu na tému Prihláška na OH.
  • Ján Richter sa v roku 2011 zaujímal o alternatívne možnosti vojenskej služby.
  • Mojmíra Mamojku zaujímala legislatíva upravujúca vek garantov študíjných odborov.
  • Tibora Cabaja v z dožívajúceho HZDS zaujímala Otázka imperatívneho mandátu poslancov národných parlamentov
  • Pre poslanca Maroša Kondróta Inštitút vypracoval podklady pre rozhovor s časopisom „Parlamentný kuriér" - Etablujeme sa v eurozóne"
  • Kancelária NR SR chcela poznať Informácie z iných európskych parlamentov ohľadne pravidiel, ako majú do nich novinári povolený vstup - kedy, za akých podmienok a najmä v akom oblečení, tiež sa to týka rokovacích sál

 

Naším jednoznačným favoritom je však staršia požiadavka z rokov 2002-2006 od poslanca Hanzela "Knihy spracujúce parlamentnú problematiku humorným spôsobom".

 

Link na fullscreen tu. Link na III. obdobie NRSR (2002-2006, neočistené dáta) tu.

Tento blog však nemá byť kritikou dalšej zbytočnej inštitúcie pre nič nerobiacich poslancov. Kvalita tvorby verejných politík a kvalita legislatívy je problém, za ktorý nás EK už dlhodobo kritizuje. Súčasťou Národného programu reforiem (pdf) je aj záväzok vybudovať analytické útvary na väčšine ministerstiev, ktoré by dávali základ pre tzv. evidence-based policy (po slovensky: tvorbu verejnej politiky tak, ako sa robí v slušných krajinách). Parlamentný analytický útvar by mal byť prirodzeným pokračovaním a partnerom tejto snahy.

 

Text napísaný spolu s Matejom Kurianom.

(Ak sa text páčil, vďaka za podporu na vybrali.sme.sk)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?