O tom či má pravica budúcnosť sa nerozhodne v Bratislave

Autor: Martin Dubéci | 9.4.2013 o 21:00 | (upravené 9.4.2013 o 23:30) Karma článku: 9,52 | Prečítané:  1852x

Voľby do VÚC sa nezadržateľne blížia a diskusia sa momentálne zredukovala na manželský vzťah Moniky Beňovej-Flašíkovej a neschopnosť vyjednať pravicové koalície v niektorých krajoch.  Najviac, pozornosti jednoznačne púta Bratislava, posledný kraj pod vládou pravice – pozornosť, ktorá sa často pretaví do tvrdenia, že súboj o Bratislavu bude najdôležitejším z týchto volieb. A takisto dôkazom, ako nízko ambície pravice klesli.

Hľadá sa slovenské Ohio (vysvetlenie)

Ono to je samozrejme na „existenciálnej" rovine pravda. Ak sa pravici nepodarí udržať ani Bratislavu (čo nie je vonkoncom vylúčené) tak zistíme, že opozičná mizéria, ktorú začali voľby 2012, sa môže ešte prehlbovať. Pravica musí v Bratislave vyhrať a tu to bude skúška hlavne toho, že či nové vedenie SDKÚ bude schopné získať naspäť voličov, ktorí stranu v tomto regióne v roku 2012 opustili. O tom, či je však pravica ako taká schopná postaviť koalíciu voličov dostatočne širokú nato, aby mohla vládnuť celoštátne, sa rozhoduje inde.

To, že Bratislava a jej kraj nie je typickým slovenským regiónom, netreba vysvetľovať. Je výrazne bohatšia, je tu nižšia nezamestnanosť, je to jediný región s väčším mestským centrom a podobne. Netypickými môžeme však nazvať aj iné regióny - v severnej polovici Slovenska nie je maďarská menšina, Žilinský kraj je výrazne katolícky, Nitriansky príliš maďarský, Prešovský zas výrazne chudobný. Dva kraje však veľmi zaujímavo kopírujú celonárodné charakteristiky - Banská Bystrica a Košice.

 

V každom z ostatných krajov dochádza k extrémnejším výkyvom podpory v prospech niektorej  zo strán, čo v prípade týchto dvoch prípadov nevidíme. Voliči celkom presne kopírovali swing voličov medzi rokmi 2006 a 2010, kedy pravica získala a naopak stratu medzi voľbami 2010/2012. Obidva kraje obsahujú okresy, ktorým sa celkom darí a aj okresy s vysoko nadpriemernou nezamestnanosťou.

Dobrý výsledok pravice hlavne v obidvoch krajoch bol veľmi dôležitým komponentom víťazstva pravice v roku 2010. SaS sa podarilo mobilizovať voličov na Horehroní a v bohatších, slovenských okresoch kraja. Podobne SDKÚ zaznamenala v tomto regióne dobré výsledky aj mimo tradičné miesta podpory. Naopak v 2012 nastal obrovský odliv podpory, v prípade SaS takmer absolútny.

Výsledky volieb 2010 v týchto dvoch regiónoch mohli byť pre pravicu veľmi pozitívnou správou. Podarilo sa jej osloviť elektorát, rôznorodou ponukou od SDKÚ, cez KDH až po SaS, ktorá bola schopná vygenerovať vyše 1,1 mil. hlasov.

A garden of errors

To, že sa pravici v krajských voľbách nedarí, je anomália, ktorej vysvetlenie môžeme len odhadovať. Najväčšie premárnené príležitosti však vidíme opäť v týchto krajoch.

 

 

Pravica držala post župana jedine v troch prípadoch. Čísla uvedené na červenom pozadí ukazujú rozdiel  v percentuálnych bodoch, ktorým prehral kandidát pravice. Ak sa tam číslo nenachádza, druhé kolo prebehlo medzi dvoma nepravicovými kandidátmi (v roku 2005 medzi SMER a HZDS/SNS), alebo nepravicový kandidát vyhral v 1. kole. Zatiaľ to bol celkom slušný masaker.

Tieto čísla sú o to prekvapivejšie, keď si uvedomíme rozdiely oproti voľbám národným. Menej než rok po konaní volieb v košickom kraji, v ktorých kandidát SMERu vyhral v prvom kole s takmer 70%, sa pravici podarilo získať v kraji dokopy 45% oproti 31% SMERu. Ešte aj v Banskobystrickom kraji, ktorý obsahuje okresy ako Revúca či Poltár, vyhrala v súčte pravica o takmer 5 p.b., ale rok predtým J. Mikuš (po tretíkrát) prehral súboj o župana, tentoraz o takmer 8 p.b.  V Trenčíne a v Žiline bude mať pravica župana veľmi ťažko - no pre Košice a Banskú Bystricu to neplatí. Deje sa tu niečo veľmi zvláštne.

Ako prvá odpoveď sa núka personálna politika. Postaviť trikrát toho istého kandidáta v Banskej Bystrici sa v tomto svetle zdá ako veľmi čudná voľba. Ján Suli, ktorý prehral pre istotu rovno v prvom kole v kraji, kde kedysi vládla pravica tiež. No ani oponenti v týchto krajoch nie sú politické prvé ligy - Trebuľa, či Muňko, takže asi osobnosti nevysvetľujú všetko.

Druhá hypotéza je teda zle vedená kampaň. Účasť na VÚC voľbách je minimálna, kandidáti do zastupiteľstiev sú zvolení aj s menej ako 2 tisíc hlasmi. Tvrdé, poctivé (a hoc aj menšie) jadro voličstva môže byť rozhodujúce. Naopak, rozpačitá, zle zorganizovaná kampaň už tak lenivého voliča nikam nedostane. Kampane na regionálnej úrovni sú momentálne vedené miestnymi štruktúrami, s menším finančným rozpočtom a v zásade veľmi neprofesionálne. Nasleduje video z roku 2009.

 

 

Miroslav Beblavý vo svojom diskusnom paperi presadzuje tézu o potrebe prenesenia tém volieb z národnej úrovne na regionálnu. Nech sú tieto voľby o Ficovi. Môžeme súhlasiť či nesúhlasiť, mne sa zdá najdôležitejšie postaviť kvalitné kampane okolo kandidátov a vyzerá to, že iba na regionálnych témach („za lepší cestovný ruch!") to nepôjde. V každom prípade platí, že napríklad v krajských voľbách v ČR sa vždy podarilo strane v opozícií urobiť z volieb referendum o celonárodnej vláde a zvíťaziť.

Košice, Banská Bystrica a potom 2016

Ak by sa pravica vybrala cestou nacionalizácie volieb, tieto dva  kraje jej ponúkajú najväčšie príležitosti. Okrem iného by takto mohli strany zistiť, aký spôsob komunikácie, ktoré témy sú schopné mobilizovať elektorát za zťažených podmienok nezaujímavých volieb. Viac než na standupových tlačovkách môžu takto strany zistiť, ako najlepšie komunikovať kritiku rastúcej nezamestnanosti, slabého hospodárskeho rastu, alebo monolitickej moci SMERu. Ak by takýto recept zafungoval v týchto dvoch krajoch, ukazovalo by to na dobré šance v roku 2016.

Bez ohľadu na zvolený obsah bude potrebné inovovať spôsob vedenia kampaní, sprofesionalizovať ich, zamerať sa hlavne na mobilizáciu voličstva (možno aj zaujimávejšími a lacnejšími spôsobmi ako billboardovou kampaňou). Vzhľadom na malé absolútne čísla voličov, o ktorých sa tu bavíme, sa nejedná o nedosiahnuteľnú úlohu. Ak však pravica ostane pritom, že ide len o Bratislavu, tak to bude veľmi smutným svedectvom rezignácie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí, tvrdí nová aplikácia určená pre deti bohatých.

TV

Chcete cvičiť? Takto si zostavíte ten správny tréningový plán

Tréner Radovan Gergeľ radí, ako začať cvičiť.


Už ste čítali?